Tanya Kyianytsia a jej čarovné vytynanky
V detstve prichádzala do kontaktu s umením najmä u svojej starej mamy prostredníctvom tradičných umeleckých remesiel. Postupom času zisťovala, že pomocou umenia môže vyjadriť čokoľvek. Ukrajinská umelkyňa Tanya Kyianytsia v rozhovore vysvetlí, čo je to vytynanka, porozpráva o svojich umeleckých začiatkoch, predstaví svoju tvorbu, ako aj iné aktivity súvisiace s umením. Na záver povie niečo o svojich záľubách, ako aj plánoch do budúcna.
Vo svojej tvorbe sa venujete najmä starodávnej technike vyrezávania do papiera s názvom vytynanka. Môžete toto umenie opísať bližšie?
Vytynanka – od slova „vytynaty“ – je staré ukrajinské umenie strihania papiera. Presnejšie povedané, papier sa začal strihať v 19. storočí, predtým sa strihalo z kože a brezovej kôry. Najdôležitejšie časti domu sa zdobili vytynankou. Napríklad také kachle, ktoré živili rodinu. No zdobili sa taktiež okná, keď sa cez malé vzory, akoby cez sito, preosievala zlá energia, ktorá sa nemala dostať do domu.
Takéto umenie žiaľ na Slovensku neexistuje, hoci v mnohých štátoch východnej Európy som sa s týmto ľudovým umením stretla. Dokonca som sa musela poradiť s odborníkmi zo Staromestskej knižnice, ako toto umenie mám na Slovensku správne nazvať. Dospeli sme k záveru, že asi najpresnejší termín preň by bola „vystrihovačka“.
Ako ste sa k vytynanke dostali? Ako dlho sa jej venujete?
Vytynanku som prvýkrát videla v učebnici na základnej škole. Hoci je to tradičné umenie, nebolo až tak populárne. Svoju prvú vytynanku som vytvorila na univerzite v rámci svojich ilustračných experimentov.
Keďže vystrihovačky sú práca s papierovom ako materiálom ako samostatným médiom, chvíľu mi trvalo, kým som prešla z iných techník, napríklad akvarelu, na papier samotný. Niekedy si rada pozriem a porovnám rozdiely pri rôznych technikách. Ak sa akvarelové skice podobajú hľadaniu farieb, svetla a kompozície, tak vystrihnuté skice sú o hľadaní zaujímavých línií a snahe spojiť ich.
Vytynanky teda robím už asi 8 rokov. Verím, že vďaka mojej modernizácii a úsiliu ďalších mladých umelcov teraz vytynanka získa nový rozkvet.
Aké motívy vyrezávate do papiera? Kde nachádzate inšpiráciu?
Mojou najväčšou inšpiráciou sú mýty, rozprávky, legendy a príroda. Na svojich cestách som dospela k záveru, že človeka pochopíte, ak poznáte jeho kultúrne zázemie. Je dôležité vedieť, s akými rozprávkami a piesňami dieťa vyrastalo. Takto sa formuje ich pohľad na svet. Preto sa vo svojich dielach snažím hovoriť jazykom symbolov. Môžeme hovoriť rôznymi jazykmi, ale všetci sa smejeme a plačeme rovnakým jazykom.
Vo svojich dielach sa snažím prelínať množstvo obrazov, aby sa divák mohol ponoriť do akejsi meditácie a sledovať, ako sa jeden prvok mení na druhý. Najčastejším motívom je podľa mňa človek v spojení s magickými silami prírody.
Keďže sa venujete najmä ľudovým motívom, môžete povedať, aké vzory sú typické pre ukrajinské ľudové umenie? Ak by ste mali porovnať ukrajinské ľudové umenie so slovenským, čo majú podobné a v čom sa naopak líšia?
Naše ľudové umenie má veľa spoločného, ale intuitívne je možné vidieť rozdiel vo farbách a motívoch. Rada si pozerám slovenské výšivky a kroje.
Povedala by som, že pre ukrajinské ľudové umenie sú charakteristické rastlinné motívy, obmedzenejšia paleta farieb, kde sú najčastejšie farby červená a čierna.
Naopak, slovenské ľudové umenie má geometrický motív, širšiu paletu farieb a hojne sa využíva modrá farba. S manželom sme na svadbe dostali tanier maľovaný tradičnou modranskou majolikou, ktorý je veľmi krásny! A maľované domčeky v Čičmanoch sú absolútne fenomenálny unikát!
Ukrajinské domy sú na určitých miestach pomaľované v závislosti od pohybu slnka. Najväčšia pozornosť sa tu venuje kachliam a oknám.
Možno by som povedala, že ukrajinské ľudové umenie sa viac prelína so súčasnosťou. Ukrajinci používajú vo svojom oblečení tradičné prvky a kroje. Starodávne umenie sa uplatňuje v každodennom živote, nielen na folklórnych festivaloch, či počas sviatkoch.
Vytynanku ste preniesli i do sveta módy, kde ste spolupracovali s niekoľkými módnymi dizajnérmi a štúdiami. Ako ste sa dostali k týmto spoluprácam?
Snažila som sa modernizovať vytynanku. Tak som skúšala vystrihovať módne ilustrácie. Tieto pokusy boli úspešné a našli odozvu. Takto som sa dostala do okruhu komunikácie s dizajnérmi, napríklad som sa zoznámila s Margo Isadorou, návrhárkou z New Yorku, s ktorou spolupracujeme už niekoľko rokov. Dlhé roky som spolupracovala na rôznych projektoch s ukrajinským štúdiom Karp Studio. Vytvárali sme obrázky pre celebrity a sociálne projekty.
Pracovala som taktiež ako stylistka, kedy som prispievala svojimi výtvarnými prácami. Popri tom som videla, že osud scénických odevov je často dosť krátky. Tak som okrem recyklácie prišla s nápadom vyrábať oblečenie, ktoré by bolo ekologické a zároveň krásne. Našla som špeciálny materiál, ktorý nazývam „Faper“ (falošný papier), ktorý je založený na báze celulózy a latexu. Je biologicky rozložiteľný, bezpečný a veľmi zaujímavý.
Takto som vytvorila svoju prvú kolekciu. Práve sa začínal ukrajinský týždeň módy a chystala sa súťaž pre mladých umelcov, čo bola vtedy dobrá platforma pre môj nápad. Nemala som veľa skúseností so šitím a ani som nemala veľa času, ale zároveň som horela nápadom a túžbou urobiť tento svet lepším. Za pár týždňov som sa naučila vytvárať oblečenie. Nečakala som, že v súťaži dostanem cenu a že ma ocení porota, v ktorej súťažili talentovaní profesionáli. Ruslan Baginskiy – návrhár, ktorý vytvára klobúky aj pre hollywoodske hviezdy, si moju kolekciu všimol ako zaujímavý príklad kreativity.
